Kosatka dravá

  Kosatka, (latinsky orcinus orca), žije prakticky vo všetkých oceánoch a moriach sveta, no hlavne v chladných arktických vodách okolo severného a južného pólu. Kosatkám od 18. storočia ľudia hovoria aj vražedné veľryby alebo vlci mora. Tieto pomenovania dostali pretože lovia prakticky všetky malé i väčšie živočíchy vrátane žralokov, delfínov a menších veľrýb. Kosatka (anglicky "orca") má veľmi pestré menu čo sa potravy týka. Patrí bezpochyby na vrch potravinového reťazca oceánskej ríše. Až 700 druhov živočíchov sa musí mať pred ňou na pozore. Nepohrdne ani sviňuchou a niektorými druhmi vtákov. Sú to však veľmi inteligentné a zvedavé teplokrvné cicavce. Sú známe tím, že sa často zaujímajú o svojich ľudských pozorovateľov. V prírodnom prostredí nie je známi žiadny prípad napadnutia človeka kosatkou. V zajatí je to iný prípad. Sklamať totiž kosatkinu dôveru sa nikdy nevypláca. Ak napríklad matke zoberiete jej potomka, pri ďalšom vašom stretnutí vás spozná a zabije. Pre kosatky je rodina veľmi dôležitá.

 Kosatka má čierne sfarbenie s bielymi znakmi pri očiach. Veľkú časť bieleho sfarbenia tvorí spodná polovica hlavy zo spodkom tela. Šedé znaky sú v okolí chrbtovej plutvy, ktorá u samcov dosahuje niekedy dĺžku až 2 metre. Ľahko ju teda v mori rozpoznáte i keď samice majú chrbtovú plutvu oveľa menšiu. Táto dravá veľryba patriaca k delfínovitým druhom dosahuje u dospelého samca dĺžku asi 9 metrov a váhu približne 6 ton. Sú známe prípady, keď niektorý jedinci dosahovali dĺžku až 15 metrov.  Žije a loví vo veľkých skupinách, ktoré sú vlastne rodinami a tvorí ich niekedy až 50 členov. Samce po dosiahnutí pohlavnej zrelosti (asi 15 rokov života) zväčša opúšťajú svoje matky a hľadajú si partnerku v inej skupine. Ak ju nájdu, žijú s ňou po celý život v pevnom zväzku s ostatnou rodinou. Vedci zatiaľ nezistili ako je možné, že samci, ktorý ostanú pri matke sa párenia s ňou a inými členkami rodiny vyhýbajú.  Kosatky sa dožívajú veku veľmi podobnému človeku. U samcov je to 50 až 60 rokov u samíc dokonca 80 až 90 rokov. Samica dosahuje pohlavnú zrelosť okolo 15 roku života. O jej priazeň sa uchádza viacero samcov, ktorí sa pred ňou predvádzajú. Kvôli páreniu migrujú do teplejších oceánskych vôd. Kosatka sa o svoje mláďa vzorne stará - materské mlieko mláďa cicia až do jedného roku života a potravu mu matka podáva až do štyroch rokov priamo do tlamy. Nedopustí aby sa mu niečo stalo. Učí ho loviť a prežiť tak v drsných podmienkach oceánu. Stáva sa, že mladá kosatka uviazne na pláži. Na pomoc jej okamžite prichádza matka a povzbudzuje ju v úsilí dostať sa späť do mora. Často riskuje vlastný život, keď ukazuje svojmu potomkovi, ako sa dostať do vody. Keď všetko dobre dopadne oslavuje celá rodina. Kosatky sa radi a veľmi často dotýkajú, stále sa medzi sebou zhovárajú a len zriedkavo medzi nimi nastane úplné ticho. Kosatky nikdy nespia, ale dokážu akoby vypnúť jednu polovicu mozgu zatiaľ čo druhá koordinuje dýchanie a pohyb vo vode. Francúzskym vedcom sa pri dlhodobom 20 ročnom pozorovaní jednej rodiny kosatiek podarilo zistiť, že sa radi nechajú ako keby masírovať morskými riasami (chaluhami) a strávia tam niekedy aj šesť hodín. Iné rodiny sa zase každoročne vracajú na plytké pobrežie Kalifornskej zátoky, kde sa obtierajú o dno plné malých guľatých kamienkov. Je to pre nich dokonalí pôžitok a relax.

Kosatka má 48 kosticovitých zubov v dvoch radoch. Dokáže vyskočiť až dva metre nad hladinu a tak prekonať až 12 metrovú vzdialenosť. Za normálnych okolností pláva rýchlosťou 15 km/h, ale keď útočí na korisť dokáže vyvinúť rýchlosť až 60 km/h. Pri love používa rôzne veľmi účinné techniky. Ak loví veľmi obľúbené slede alebo lososy nadženie si ich na jedno miesto najčastejšie až pri hladinu a počas stáleho krúženia niekoľkých členov rodiny okolo koristi, silnými údermi chvostom omračuje svoje obete. Ak loví tulene alebo tučniaky  je schopná i hodiny pozorovať svoju obeť pobehujúcu po pláži a keď sa korisť priblíži k vode okamžite vyrazí a uchmatne ju. Na tučniakov veľmi obratných vo vode používa ešte účinnejšie prostriedky. Keď sa lovci z ničoho nič objavia u tučniakov nastane obrovský chaos. Plávajú sem a tam ale kosatka sa nedá oklamať. Vyhliadne si jedného jedinca, ktorého jej nadženú iný členovia rodiny a lov je úspešný. Čo je však fascinujúce je fakt, že kosatka sa nezastaví ani pred žralokom. Väčšina jej obetí sú bylinožravce no ani žralok, ktorý tak isto patrí medzi najväčších dravcov jej nerobí problémy. Tam kde sú práve kosatky, žraloka asi nenájdete. Každá rodina má vlastnú techniku lovu. Ak je už rodina nasýtená stávajú sa prípady, keď sa kosatka, najväčší morský dravec, zľutuje nad svojou obeťou a daruje jej život. V takom prípade vynesie svoju obeť až na breh na špičke nosa. V opačnom prípade a častejšie sa stáva, že sa členovia rodiny s obeťou pohrajú a chvostami si ju pohadzujú ponad hladinu (väčšinou s tuleňmi). Ak matka učí loveckej technike svojich potomkov, korisť neusmrtí, ale ponechá ju svojim mláďatám, aby si aj oni vyskúšali svoje schopnosti lovca. Po úspešnom love sa niektoré rodiny kosatiek kŕmia za úplného ticha a po jednom, aby tak neupozornili ostatné rodiny v ich blízkosti, ale ak je potravy dosť radi sa s ňou podelia a zavolajú svojim špecifickým volaním na okolité rodiny. Francúzsky vedcom sa podarilo po prvýkrát zachytiť na kameru šokujúce odhalenie: kosatky sa občas pri vidine ľahkého úlovku utiekajú aj k hyenizmu. V zásade však vždy loví spolu celá rodina a to je zárukou úspešného lovu. Kosatky nič nespája s pevninou a láka ich tam len potrava.

Kosatky sa dorozumievajú nezameniteľnými vysokotónovými zvukmi, ktoré sú podobné  veľrybím. V prednej časti mozgu majú akýsi radarový systém podobný ako delfíny. Pomocou melona (dutiny vyplnenej voskovitou látkou) sústredia zvuk jedným smerom. Zvukové vibrácie sa šíria vo vode a narážajú na predmety. Kosatka príma odrazený zvuk dolnou čeľusťou v mieste, kde sú tenšie kosti a dutiny vyplnené olejom. Zvuk sa potom prenáša do vnútorného ucha. Každá rodina má trochu odlišný jazyk a tak vedci pozorujúci kosatky, ľahko rozpoznajú o ktorú rodinu ide. Dokonca aj členovia rodiny majú špecifickú tóninu a dajú sa tiež ľahko rozoznať. Týmito zvukmi sa dorozumievajú pri love, ale vyjadrujú nimi aj radosť,  žiaľ i svoju náladu. Používajú ich aj keď sa hrajú, pri párení a dvorení, alebo na privolanie pomoci v núdzi, keď sa napríklad stratia, čo sa stáva hlavne neskúseným mláďatám.  

Tieto najpozoruhodnejšie morská dravce sú obľúbenou atrakciou rôznych aquaparkov. Sú veľmi učenlivé a inteligentné. Zvládajú aj náročné úlohy. Ich pobyt v zajatí však na nich zanecháva celoživotné traumatické stopy. Vplyvom malého životného priestoru zvykne ich chrbtová plutva ochabnúť a ohnúť sa dolu. Určite netreba pripomínať, že odlúčené od rodiny nebudú nikdy šťastné a ich návrat do divokej prírody býva veľmi ťažký. V zajatí neboli nútený loviť a tak sú ich inak perfektné lovecké schopnosti oslabené. Stáva sa aj, že ich už žiadna rodina neprijme a sami sotva niečo ulovia. Je to aj prípad Keika, ktorý bol ústrednou postavou všetkých troch častí filmu Zachráňte Williho! Musí byť teda naďalej kŕmení ľuďmi. Samozrejme nieje jedinou kosatkou s týmto osudom. 

Kosatky sú jedným z najkrajších Božích stvorení a zákonom chránený dravci, ktorý pomáhajú udržiavať rovnováhu v oceánoch. Sú to veľmi spoločenské a vysoko inteligentné zvieratá, takže nemôžeme chápať čo pre nich znamená odlúčenie od rodiny a život v zajatí. Preto je dobré ak sa zaujímame o ich osudy a chránime ich, pretože šťastie nájdu len v kruhu svojej rodiny a vo svojom prirodzenom morskom prostredí.